Jedného dňa sa u nás doma objavila veľká krabica. Otváračka tvrdí, že to vďaka našej kamoške AndrejkeO. A z krabice sme si vyčarovali, za nepodstatnej pomoci otváračky konzerv, krásne nové škrabadlo. Poslala som najprv Luciu, nech ho otestuje, aby spadla ona keby čosi.
Povedala, že môže byť a vrátila sa naspäť na osvedčené police.
Ale Malému Drzému Votrelcovi sa škrabadlo zapáčilo. A otváračka mu ho ešte vylepšovala. Teraz tam škraboce a vyvádza.
Tak som sa teda išla pozrieť čo je to za parádu, keď sa nikto nepozeral. No teda, môže byť.
Ach! Iba na chvíľu sa nedívam a Malého Drzého Votrelca mám za zadkom! Je to ale psí život.
Našťastie zaspala. No nič, schrupnem si aj ja. A už nás nevyrušujte.
Tak toto je nehoráznosť najhrubšieho zrna. Tak nám tu bolo dobre, pokoj tu bol, celú otváračkinu pozornosť sme mali, pohladkala nás, keď sme potrebovali a keď sme chceli, mohli sme ju ignorovať. Vystačili sme si samy, aj sme sa zahrali, aj sme sa ponaháňali a niekedy sme spolu aj spávali. Ale kdeže! To sa jej málilo. Je nás tu asi málo na hladkanie a rozmaznávanie! Musela si doniesť - no hádajte čo! Malého drzého votrelca! To mača sa ničoho nebojí, môžem na ňu syčať a vrčať koľko chcem. Ono dokonca syčí naspäť. A otváračka sa venuje takmer len jemu! Nehorázne! Škandalózne. Dokonca nám obsadilo všetky obľúbené miesta! Tunel: Gauč: A dokonca aj košíček! Ten bol môj obľúbený!
Ale ja jej ukážem kto je tu doma! Kto je tu šéf! A koho bude poslúchať!
Pozor, pusti maaaa! Ja tu chcem niečo napísať. Sú to samé ohováračky. Ničomu z toho neverte. Som najkrajšie a najmilšie mačiatko na svete. Neviem prečo na mňa tie dve veľké syčia a nechcú sa so mnou hrať. Ale nevadí, ja sa vybláznim aj sama. S otváračkou konzerv sa tiež dá dosť dobre hrať. Jej ruka sa skvele loví, akurát neviem prečo stále kričí že AU. A majú tu aj plno iných hračiek. Táto je ale najlepšia z nich:
A keď sa pohrám, tak sa dobre najem. Už som samozrejme našla, aj kde máme jedlo.
