Dajte pokoj s intelektuálnou robotou.
Radšej si zdriemnem.
Radšej si zdriemnem.nedeľa 12. októbra 2008
štvrtok 27. decembra 2007
Vianoce
Hm, ja teda neviem, čo to znamená Vianoce. Ale nevadia mi. Otváračka nosí nové a zaujímavé veci, čo treba preskúmať.
Už dva týždne to tu vonia, lebo sem prišiel jeden človek s veľkými taškami plnými voňavých vecí a dačo potom varil v dvoch veľkých hrncoch. Otváračka to volala kapustnica a nám z toho nechcela dať ochutnať, mrcha. Ale máme zato častejšie to dobré surové mäsko. A mali sme plno práce, lebo sme dostali nové ležadlo na radiátor, tak sme ho poriadne museli odskúšať.
Otváračka si postavila takú čudnú zelenú vec a navešala nám na ňu plno hračiek. To bude zábava! Hádam aj na dva týždne. Hurá!
Niektoré si aj zvesíme a poriadne ponaháňame a ulovíme.
Pod tú zelenú vec si otváračka dala plno vecí. Neviem teda načo, iba tam zavadzajú. Volá ich darčeky. Ako keby nevedela, kto je najlepší darček!
No, môôôôže teda byť.
Otváračka si postavila takú čudnú zelenú vec a navešala nám na ňu plno hračiek. To bude zábava! Hádam aj na dva týždne. Hurá!
Pod tú zelenú vec si otváračka dala plno vecí. Neviem teda načo, iba tam zavadzajú. Volá ich darčeky. Ako keby nevedela, kto je najlepší darček!
Otváračka je teraz častejšie doma. Konečne zistila, čo my už dávno vieme, že najlepšia aktivita na svete, je dobre si pospať.
A ešte furt zapaľuje také divné horúce svetielka. Netuším na čo je to dobré. Snáď iba na to, že zvedavá Lota si na tom vždy spáli chvostík. Ha ha.
No a my sme stále rovnako šťastné a veselé!
A stále sa budeme mať ako najlepšie sa len bude dať.
No a my sme stále rovnako šťastné a veselé!
A stále sa budeme mať ako najlepšie sa len bude dať.
utorok 20. novembra 2007
Pubiška
Tak máme doma novú katastrofu. Puberťáčku Lotu.
Priniesli ju spolu s ďalšou malou srnkou Laurou.
Ale tá potom kamsi zmizla. Pravda, predtým nám poblila celý byt. Tak dobre že je preč! Keď sa nevie chovať. Aha - otvaráčka hovorí, že bola chorá. No, dúfam, že už je jej lepšie. Hlavne, že už nie je u nás.
Akože - už by som si aj zvykla, že nám tí drzí votrelci obsadzujú NAŠE obľúbené miesta.
Lucia sa síce nechá terorizovať. Drzaňa jej kradne z misky, otravuje ju v záchodíku a hocikedy ju aj z police zaženie. Ale to je jej vec, keď je blbeček a nechá sa.
Akože - už by som si aj zvykla, že nám tí drzí votrelci obsadzujú NAŠE obľúbené miesta.
Lenže táto malá drzaňa skúša, či by tu náhodou nemohla šéfovať. Chcela by sa dostať hore a ešte vyššie. Cha!
Ja sa teda nenechám. A pekne ju hocikedy prefackám. Nech vie, kde je jej miesto. Niekedy sa tak besní, že by som ju najradšej niekam zatvorila -
alebo aspoň predala na trhu. Ale kto už by ju kúpil, že.
Veru, niekedy sa tak šalie a besnie, že ani nevie kde má hlavu a kde nohy.
Aj otváračka konzerv by ju hocikedy mohla zabiť. Hehe, keď sa k nej niekedy pridáme, tak otváračku môže aj roztrhnúť od jedu. Je to zábava.
Ale potom je z nej nevinné malé okaté nežné a prítulné mačiatko a otváračka je z nej zase celá na vetvi. Pch. Neviem kto ju toto naučil.
alebo aspoň predala na trhu. Ale kto už by ju kúpil, že.
Veru, niekedy sa tak šalie a besnie, že ani nevie kde má hlavu a kde nohy.
Ale potom je z nej nevinné malé okaté nežné a prítulné mačiatko a otváračka je z nej zase celá na vetvi. Pch. Neviem kto ju toto naučil.
Ako keby všetci nevedeli, že my sme už raz proste také
šelmy
šelmy
sobota 13. októbra 2007
Diktátor
Tá otváračka nám proste nedopraje chvíľu pokoja a pohody! Zase dovliekla malého drzého votrelca! A tento bol teda MIMORIADNE drzý.
Bol totiž fakt poriadne drzý. Vôbec sa nás nebál! Obsadil nám naše obľúbené miesta. Jedol nám z misky. Dobre, to robili všetci malí drzí votrelci. Ale on do tej misky pchal laby, skákal a rozhadzoval naše jedlo po celej izbe. A nedal nám chvíľu pokoj. Len som ho tak chcela oliznúť a poumývať, mača neporiadne, a on sa do mňa zahryzol. Koľkokrát som ho musela vyfackať. Lenže to vôbec nepomáhalo! Katastrofa.
Ešte šťastie, že sa vedel hrať aj sám. Síce nám pobral všetky hračky, ale stále lepšie ako keď naháňal môj vlastný chvost.
No fakt, najznesiteľnejší bol, keď spal.
Pripomína vám niekoho? No mne teda nie. Ale otváračka ho nazvala Dolfi, vraj podľa nejakého Adolfa. Ja neviem o čom hovorila a prečo sa na tom zabávali všetci jej drzí dvojnohí votrelci, ktorých nám sem bezohľadne pozýva na návštevu. Ale presne viem, prečo ho volala Diktátorko.
Bol totiž fakt poriadne drzý. Vôbec sa nás nebál! Obsadil nám naše obľúbené miesta. Jedol nám z misky. Dobre, to robili všetci malí drzí votrelci. Ale on do tej misky pchal laby, skákal a rozhadzoval naše jedlo po celej izbe. A nedal nám chvíľu pokoj. Len som ho tak chcela oliznúť a poumývať, mača neporiadne, a on sa do mňa zahryzol. Koľkokrát som ho musela vyfackať. Lenže to vôbec nepomáhalo! Katastrofa.
Ešte šťastie, že sa vedel hrať aj sám. Síce nám pobral všetky hračky, ale stále lepšie ako keď naháňal môj vlastný chvost.
No fakt, najznesiteľnejší bol, keď spal.
Našťastie sme sa ho už zbavili. Otváračka hovorí, že už má svoj vlastný domov. Mne je to jedno. Hlavne, že je preč a otváračka hladká iba nás.
sobota 25. augusta 2007
Letné leháro
Áááááách! Konečne pokoj od všetkých malých drzých votrelcov!
Konečne môžeme naplno relaxovať. Teraz v lete je nám najlepšie na balkóne. Je pre nás akurát dosť veľký, takže sa tu môžeme naplno venovať našim obľúbeným aktivitám. Samozrejme najobľúbenejšia z nich je vylihovanie. Je tu niekoľko skvelých miest na spanie. Moje obľúbené je otváračkine kreslo.
Tam sa dobre povaľuje! Mám prehľad o všetkom čo sa kde šuchne a veru, často musím spozornieť, či neletí nejaká mucha, ktorú treba uloviť.
Potom treba vyštartovať a ponaháňať ju. Akurát, že otváračka nám stále kazí zábavu, lebo len čo trošku povyskočíme, už po nás pokrikuje. Asi sa o nás bojí, aby sme nevypadli. Eh, hneď je po každej srande.
Ešteže sa môžeme naháňať medzi kvetináčmi. Otváračka nám im sem nakládla plno. Skvele sa za nimi schováva a číha. A keď sa unavíme, môžeme si za nimi v tieni aj trochu zdriemnuť.
Niekedy sa vyberieme aj poriadne preskúmať čo je v kvetináčoch. Hlavne Lucia sa často venuje botanike. Otváračka si myslí, že obdivujeme a ovoniavame jej muškáty. Che che. Netuší, že medzi nimi rastie tráva, ktorú tam chodíme obhrýzať.
Ale nemôžem povedať, že nemyslela aj na nás. Zasadila nám krásny kocúrnik. Ten sa nám strašne páči! Ten chodíme naozaj obdivovať a ovoniavať. S radosťou.
Konečne môžeme naplno relaxovať. Teraz v lete je nám najlepšie na balkóne. Je pre nás akurát dosť veľký, takže sa tu môžeme naplno venovať našim obľúbeným aktivitám. Samozrejme najobľúbenejšia z nich je vylihovanie. Je tu niekoľko skvelých miest na spanie. Moje obľúbené je otváračkine kreslo.
Tam sa dobre povaľuje! Mám prehľad o všetkom čo sa kde šuchne a veru, často musím spozornieť, či neletí nejaká mucha, ktorú treba uloviť.
Potom treba vyštartovať a ponaháňať ju. Akurát, že otváračka nám stále kazí zábavu, lebo len čo trošku povyskočíme, už po nás pokrikuje. Asi sa o nás bojí, aby sme nevypadli. Eh, hneď je po každej srande.
Ešteže sa môžeme naháňať medzi kvetináčmi. Otváračka nám im sem nakládla plno. Skvele sa za nimi schováva a číha. A keď sa unavíme, môžeme si za nimi v tieni aj trochu zdriemnuť.
Niekedy sa vyberieme aj poriadne preskúmať čo je v kvetináčoch. Hlavne Lucia sa často venuje botanike. Otváračka si myslí, že obdivujeme a ovoniavame jej muškáty. Che che. Netuší, že medzi nimi rastie tráva, ktorú tam chodíme obhrýzať.
Ale nemôžem povedať, že nemyslela aj na nás. Zasadila nám krásny kocúrnik. Ten sa nám strašne páči! Ten chodíme naozaj obdivovať a ovoniavať. S radosťou.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
