Pubiška

Tak máme doma novú katastrofu. Puberťáčku Lotu.

Priniesli ju spolu s ďalšou malou srnkou Laurou.

Ale tá potom kamsi zmizla. Pravda, predtým nám poblila celý byt. Tak dobre že je preč! Keď sa nevie chovať. Aha - otvaráčka hovorí, že bola chorá. No, dúfam, že už je jej lepšie. Hlavne, že už nie je u nás.
Akože - už by som si aj zvykla, že nám tí drzí votrelci obsadzujú NAŠE obľúbené miesta.

Lenže táto malá drzaňa skúša, či by tu náhodou nemohla šéfovať. Chcela by sa dostať hore a ešte vyššie. Cha!

Lucia sa síce nechá terorizovať. Drzaňa jej kradne z misky, otravuje ju v záchodíku a hocikedy ju aj z police zaženie. Ale to je jej vec, keď je blbeček a nechá sa.

Ja sa teda nenechám. A pekne ju hocikedy prefackám. Nech vie, kde je jej miesto. Niekedy sa tak besní, že by som ju najradšej niekam zatvorila -

alebo aspoň predala na trhu. Ale kto už by ju kúpil, že.

Veru, niekedy sa tak šalie a besnie, že ani nevie kde má hlavu a kde nohy.

Aj otváračka konzerv by ju hocikedy mohla zabiť. Hehe, keď sa k nej niekedy pridáme, tak otváračku môže aj roztrhnúť od jedu. Je to zábava.
Ale potom je z nej nevinné malé okaté nežné a prítulné mačiatko a otváračka je z nej zase celá na vetvi. Pch. Neviem kto ju toto naučil.

Ako keby všetci nevedeli, že my sme už raz proste také
šelmy